O nás
Obec Veľká Franková vznikla v r. 1296 ako šoltýska osada, založená šoltýsom Frankom,
príslušným rodine Berzevičovcov.
Vo svojej histórií patrila obec rôznym majiteľom. V rokoch 1396 - 1529 a
1542 - 1563 kartuziánom, sídliacim v Červenom Kláštore. Od r. 1563 bola majetkom
Červeného Kláštora v Spišskej Kapitule, od r. 1704 reholi kamaldulov. Po zrušení rehole sa
stala od r. 1782 majetkom štátu a od r. 1820 bývalého grécka - katolíckeho biskupstva v
Prešove.
Farnosť Veľká Franková vznikla v r. 1747, predtým teda farský kostol v obci
nebol. Je však nanajvýš pravdepodobné, že sakrálny objekt - filiálny kostol alebo kaplnka,
stál v obci už dávno pred vznikom tunajšej farnosti. Pri obnove terajšieho kostola bola v r. 1979 nájdená listina, v ktorej sa nachádza, že na
mieste, kde stojí súčasný kostol, stál predtým drevený kostol, postavený ešte kamaldulskými
mníchmi z Červ. Kláštora. Podľa údajov na listine sa drevený kostol zrútil 10. 3. 1854.
Nový murovaný kostol začali farníci stavať 14.6.1862, kedy bol položený základný kameň.
V mesiacoch september - október 2000 bol podrobený komplexnému reštaurátorskému
prieskumu. Predmetom reštaurovania bol hlavný oltár ako celok, t. j. všetky súčasti oltárnej
architektúry,všetky sošky a sochy ako aj dekoratívne prvky. Hlavný oltár v kostole je neskoro
barokovo-rokokový a je evidentne a bez pochýb starší než kostol. Jeho umelecko-historické
charakteristiky ho začleňujú približne do obdobia 2. polovice 18. storočia, to znamená do
doby existencie bývalého dreveného kostola. Je možné uvažovať o vytvorení oltára pôvodne
pre bývalý drevený kostol a o jeho prenesení po zrútení starého a postavení nového kostola.
Tejto hypotéze však v zásade môžu odporovať dva faktory: 1. Zrútenie starého kostola pod
lavínou - v takom prípade bolo asi fyzicky ťažko možné zachrániť oltár. 2. Časový odstup
medzi zrútením starého kostola a postavením nového - t. j. od r. 1854 minimálne do
r.1863, resp. 1864, t. j. cca 10 rokov -kde a ako by bol v takom prípade oltár uložený, oba
uvedené faktory síce nevylučujú, že tomu tak mohlo byť, t.j. že obyvatelia skutočne
zachránili oltár a, že ho 10 r. uchovali. Žiadne takéto ani iné konkrétnejšie údaje o histórii
oltára však nie sú k dispozícii. Druhou, oveľa pravdepodobnejšou možnosťou je, že oltár bol
do nového kostola premiestnený z inej lokality. Ani tento predpoklad sa však nevie potvrdiť
a nie je ani známe, odkiaľ mohol byť oltár prenesený. História oltára, miesto a presnejší
čas jeho vzniku ostávajú preto zatiaľ neznáme. Hlavný oltár kostola je zasvätený jednému
z najpopulárnejších svätcov, a to predovšetkým v cirkvi východného obradu. Ide tu o
evidentné prelínanie západnej a východnej kultúry, tak typické pre región severovýchodného
Slovenska. Vznik oltára možno položiť orientačne do druhej polovice 18. stor.. Oltár nesie
znaky vrcholného baroka a rokoka, zároveň však aj prejavy rustikalizmu a istej maniery.
Pritom je možné v tejto odľahlej oblasti Slovenska predpokladať aj isté časové posuny a
slohovú retardáciu. Pokiaľ by sme vzali za hodnoverný predpoklad, že oltár bol vytvorený
pre bývalý drevený kostol, postavený kamaldulmi, bolo by možné ho datovať medzi roky
1710 až 1780, pričom umelecko-historickou analýzou by bolo možné upresniť datovanie na
roky 1750-80. Nie je však isté, či oltár skutočne pochádza zo staršieho kostola v obci a či
nebol prenesený odinakiaľ. Ide o t ypickú barokovú oltárnu produkciu, vytvorenú v
tendenciách vrcholného baroka, resp. s prienikmi rokoka, prejavujúcimi sa hlavne v
architektúre oltára. Okrem toho oltár vykazuje aj istú mieru osobitej maniery, prejavujúcej
sa hlavne na sochách a na pôvodnom ústrednom obraze sv. Mikuláša. Z hľadiska
umelecko-historického zaradenia a hodnotenia sa tomuto dielu zatiaľ v odbornej literatúre
nevenovala pozornosť. Vychádzajúc z jeho charakteristík však predbežne sa nedá
predpokladať jeho vznik v domácej spišskej dielni a pokiaľ by sa akceptovala jeho súvislosť
s činnosťou kamaldulov na Červenom Kláštore, bolo by možné uvažovať aj o umeleckom
prepojení s Poľskom. Táto otázka však ostáva zatiaľ otvorená a bude príležitosťou pre
ďalšie hlbšie umelecko-historické a archívno-historické bádanie. V každom prípade však
možno autentickú barokovo-rokokovú časť oltára považovať za veľmi kvalitnú prácu nad
regionálnej úrovne s veľmi vyspelým tvaroslovím, ktorá najpravdepodobnejšie bola
vytvorená pre významnejšiu lokalitu než bola v tej dobe Veľká Franková. Aj táto skutočnosť
hovorí skôr v prospech predpokladu o prenesení tohtooltára do Veľkej Frankovej z iného
miesta. Oltár sv. Mikuláša predstavuje charakteristickú barokovú stĺpovú architektúru,
rámujúcu ústredný oltárny obraz a doplnenú sochárskou figurálnou zložkou. Základná
pôvodná skladba a architektonická kompozícia oltára už nie je kompletná, oltár je
sekundárne upravovaný a prispôsobovaný terajšiemu umiestneniu v kostole. Uvedené
zmeny a nové doplnky oltárnej architektúry sú z 19. storočia najpravdepodobnejšie súvisia
s jeho sekundárnym umiestnením v novom kostole. Ústredný obraz sv. Mikuláša bol
vymenený v 20. storočí. V centrálnej časti oltára je umiestnený oltárny obraz so
sv. Mikulášom.(Sv. Mikuláš biskup nar. okolo r. 270 v Patrase, zomrel v Myre okolo r.360;
biskup z Myry, povestný svojou zbožnosťou a dobročinnosťou; pochovaný bol v Myre, aj po
smrtí konal zázraky; preukázateľne uctievaný už v 11.storočí, kedy boli jeho ostatky
prenesené do talianskeho Barí, kde mu bol postavený kostol.) Obraz je sekundárny,
vymenený v r. 1936, namaľovaný rožňavským maliarom Júliusom Ádamom (signovanie a
datovanie na klenbe kostola). Námet obrazu je tradičný a v ikonografii tohto svätca si
najbežnejší: predstavuje sv. Mikuláša, ktorý strnulo stojí v centrálnom pláne obrazu, v
ľavej ruke drží svoj osobný atribút- knihu a na nej tri zlaté hrudy, ktoré symbolizujú jeho
legendárny dobročinný skutok (pomoc chudobnému otcovi troch dcér, ktorým hrozil predaj
do nevestinca: tri noci po sebe hádzal sv. Mikuláš do ich okien zlaté hrudy, aby mali veno).
V pozadí sú zobrazené a j tieto tri dievčatá. Obraz popri svojom tradičnom námete nesie
všetky charakteristické prvky zobrazenia tohto svätca: je odetý vo svojom typickom
biskupskom rúchu, v ruke má biskupskú berlu, na hlave biskupskú mitru. Okolo hlavy má
svätožiaru. Postava je zobrazená na pozadí s čiastočne neutrálnym nadzemským
priestorom s prizerajúcimi sa anjelikmi, v spodnej časti s reálnym priestorom s mostom
amorom s loďami (toto pozadie sprostredkovane symbolizuje patrónstvo sv. Mikuláša nad
lodníkmi). Obraz je v hornej časti polkruhovo ukončený, osadený je v pôvodnom
profilovanom ráme, zdobenom vo vrchole oblúka rokajovou kartušou (už len vo fragmente).
Pôvodný centrálny obraz oltára je t.č. zavesený na stene kostola. Predstavuje sv. Mikuláša
v podstate zhodne, takisto v centrálnej polohe obrazu, s tými istými atribútmi a odevom.
Postava je však dynamickejšia, mierne natočená, s náznakom vnútorného špirálového
pohybu. V pozadí sú tri detské postavy v kadi (zobrazenie ďalšieho zázraku, ktorý svätec
podľa legendy vykonal, keď zázračne vrátil život trom deťom, ktoré zabil istý hostinský,
rozsekal a naložil do soli, aby ich mohol predávať v čase hladu).Tento pôvodný obraz
možno kvalifikovať ako priemernú barokovú maliarsku prácu, ktorej tvorcom bol síce
poučený maliar, ktorý však (napriek istej zvláštnej miere zobrazenia) neprekročil
provincionálny rámec tvorby a nedostatočne sa dokázal vysporiadať s barokovými
zákonitosťami maliarskej tvorby, s barokovú kompozíciou, dynamikou, expresiou,
používanímšerosvitu a pod. V roku 2009 v mesiaci apríl až august bola uskutočnená
výmaľba kostola, zreštaurovanie bočných oltárov. Počas výmaľby kostola sa urobila nová
elektroinštalácia, ozvučenie a osvetlenie kostola. V roku 2010 sa zreštaurovala kazateľnica
a krížová cesta. Od 2. Mája 2011 do 15. Mája 2011 sa zreštaurovala empora
(priečelie chórusa), architektúra orgána ako aj socha Najsvätejšieho srdca Ježišovho,
socha sv. Terézie a socha sv. Alojza. Toto zreštaurovanie urobil kolektív umeleckých
maliarov a reštaurátorov Marián Švec, Peter Záhumenský a Milan Bödör.
V prípade akýchkoľvek dotazov nás neváhajte kontaktovať.