MINIŠTRANTI
Význam miništrantskej služby:
Miništranti sú pre život a prácu katolíckej Cirkvi nenahraditeľní. Ich celkový význam spočíva:
1. V priamej oslave Trojjediného prostredníctvom všetkýh liturgických úkonov a obradov, na ktorých sa zúčastňujú a pri ktorých sú obdarúvaní zvláštnymi dobrodeniami
2. V službe Božej velebnosti pri slávení Eucharistie, ktorá mu dodáva slávnostý ráz, robí liturgiu krajšou vznešenejšou a príťažlivejšou
3. V praktizovaní zákona lásky k Bohu a k blížnemu. Táto žitá láska sa prejavuje v službe Pána a v ochote túto službu vykonávať
4. V príprave na plnší život v Kristovi. Pán Ježiš veľmi často povolá do svojej vinice týchto malých a mladých služobníkov oltára, volá ich plnšie žiť v kňazskom a rehoľnom povolaní v Ježišovi Kristovi na ich spásu a na záchranu iných nesmrteľných duší.
5. V hlbšom prežívaní života viery. Táto ich viera je vzorom pre iných mladých ľudí. Miništranti veľmi často plnia misijnú úlohu Cirkvi medzi svojimi vrstovníkmi. Sú to mladší a najoddanejší katolícki misionári.
Čo znamená slovo miništrant ?
Slovo miništrovať pochádza z latinského slova ministrare a znamená slúžiť, posluhovať.
Miništrovaním teda rozumieme posluhovať pri Pánovom oltári, slúžiť pri slávení
eucharistickej obety, posluhovať pri vysluhovaní sviatostí i pri ostatných liturgických
úkonoch a obradoch. Chlapcov, ktorí vykonávajú túto službu, voláme miništranti.
Miništrantská služba je vznešená, posvätná, je to služba rozmnožujúca Božie milosti,
služba Pánovi a služba veriacemu ľudu. Vznešenosť miništrantskej služby spočíva v tom,
že vo svätej omši sa sprístupňuje nekravavým spôsobom obeta Ježiša Krista na kríži,
ktorou sa svojmu otcovi obetoval za naše hriechy sám Boží Syn. Miništrant je po kňazovi
najbližšie k samému Ježišovi Kristovi opravdivo, skutočne a podstatne prítomnému vo
Sviatosti oltárnej pod spôsobom chleba a vína. Miništrantská služba je anjelská. Svätý Ján
apoštol v knihe Zjavenie opisuje nebeskú liturgiu takto: ,,A hľa, na nebi stál trón a na tróne
On, Sediaci. Ten čo sedel, vyzeral ako jaspisový a srdionový kameň. Okolo trónu bola
dúha, na pohľad ako smaragd. Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov... z trónu vychádzali
blesky, hukot a hrmenie... pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v
strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti... prvá bytosť sa podobala levovi,
druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek a štvrtá bytosť sa
podobala letiacemu orlovi."(Zjv 4, 2-7) ,,Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo
trónu, bytostí a starcov. Boli ich tisíce tisícov a volali mohutným hlasom: Hoden je
Baránok, ktorý bol zabitý prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a
dorborečenie."(Zjv 5,11-12) ,,Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli
na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: Amen ! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a
vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen."(Zjv 7, 11-12) To je liturgia
neba. Táto liturgia nemá ani začiatok ani koniec. Koná sa neprestajne. Anjeli sa neustále
klaňajú Bohu a spievajú na jeho slávu a chválu. To, čo konajú anjeli v nebi, to v našich
kostoloch, katedrálach a bazilikách vykonávajú miništranti. Sú teda viditeľnými zástupcami
anjelov. Ich úlohou prinášať na oltár liturgické knihy, nádoby a rúcha, chlieb a víno , starať
sa o kadidelnicu, dávať veriacim znamenie zvončekom a iné. Miništrantská služba je
posvätná. Vo svätej omši prostredníctovm sviatosti Eucharistie nám Pán Ježiš dáva
samého seba. Miništrant, ktorý prisluhuje pri týchto liturgických orbadoch, najmä pri svätej
omši, vykonáva posvätnú službu, ktorá posväcuje jeho i všetkých veriacich. Miništrovanie
je teda služba rozmnožujúca Božie milosti. Človek, povolaný k svätosti, k plnému žitiu s
Bohom z tváre do tváre potrebuje na naplnenie tohto povolania Božie milosti, a to milosť
pomáhajúcu a milosť posväcujúcu. Tieto milosti dostávame prostredníctvom služby
Cirkvi vo sviatostiach, najmä Eucharistii. Eucharistiu nám Pán Ježiš zanechal ako posilu
na ceste k svätosti. Pri vysluhovaní všetkých sviatostí, najmä pri slúžení svätej omše, ale
aj pri iných liturgických obradoch, posluhuje minštrant, preto pomáha rozmnožovať Božie
miosti. Miništrantská služba je služba Pánovi. Pán Ježiš ako nebeský Baránok prišiel
slúžiť ľudstvu a otvoriť mu brány večnosti. Túto službu zanechal svojej Cirkvi. Cirkev
všetko robí z poverenia Pána Ježiša a v jeho mene. Keď Cirkev vysluhuje sviatosti v mene
Krista, majú takú hodnotu, ako by ich vysluhoval sám Pán Ježiš, lebo vlastne sám Kristus
vykonáva v nich svoju kňazskú službu. Keď Cirkev slávi svätú omšu, je tam prítomný sám
Kristus, ktorý prikázal sláviť svätú omšu slovami: ,,Toto robte na moju pamiatku."(Lk 22, 19)
Aký má byť miništrant?
Všetci sme povolaní k spáse, lebo Ježiš Kristus za každého človeka umrel na kríži. Aj za miništranta. Miništrant svojou službou pri oltári je tak blízko k Božím milostiam a darom, že ho Ježiš obdarúva mimoriadnymi milosťami a povoláva k svätosti. To si musí uvedomovať každý miništrant, a preto má byť oddaný, čistý, zbožný, vzorný, usilovný.
Oddanosť miništranta:
Miništrant má byť úplne a bezvýhradne oddaný svojej vznešenej a svätej službe pri oltári Pána. Jeho oddanosť spočíva v oddanosti vo viere a v láske. Oddanosť vo viere je základom miništrantskej služby. Je stále verný vo viere svojimi myšlienkami, slovami i skutkami, a to nielen pri miništrovaní, ale aj doma, na ulici v škole. Z viery v živého a jemu blízkeho Ježiša Krista vyplýva jeho oddanosť v láske, predovšetkým v láske k Pánu Bohu. Milovať Pána Boha znamená aj dávať príklad v každodennom živote v otázkach viery a mravov ostatným chlapcom a byť im príkladom. To znamená milovať a poslúchať svojich rodičov a pedagógov. Byť oddaný svojim blízkym, spolužiakom a kamarátom a všetkým, ktorí potrebujú jeho lásku. Miništrant má byť príkladom pre svojich kamarátov, pri zabraňovaní hriechu a zlu, cigánstvu, podvádzaniu, zbabelosti, nečistote a iným zlým návykom. Má byť oddaný v láske k Cirkvi, obhajovať jej práva, odhaľovať nespravodlivosti voči nej, brániť jej česť ako aj česť jej služobníkov. Oddanosťou vo viere a v láske si miništrant pevnou vierou a vrúcnou láskou plní svoje poslanie v cirkevnom spoločenstve
Čistota miništranta:
Čistotou miništranta rozumieme predovšetkým čistotu srdca, vyvierajúcu z pevnej viery v Ježiša Krista a z vrúcnej lásky k nemu. Miništrant má byť čistý v myšlienkach, slovách i v skutkoch. Nečisté myšlienky sú príčinou straty posväcujúcej milosti. Miništrant sa nemá pozerať na neslušné časopisy, nemá sledovať nevhodné filmy ani televízne programy a nemá neslušne a vulgárne hovoriť. Svojich spolužiakov a kamarátov, ktorí používajú vulgárne slová, má napomínať, a ak to nepomôže, nestretávať sa s nimi. Miništrant sa nemá prehrešovať proti šiestemu prikázaniu, pamútajúc na slová sv. Pavla: ,,A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého?"(1 Kor 6,19) V tomto zmysle má mať neobmedzenú dôveru k svojmu duchovnému otcovi. Nemá sa však prehrešovať ani proti ostatným Božím a cirkevným prikázaniam. Ak sa previní, má oľutovať svoj čin a vo sviatosti zmierenia obnoviť čistotu svojej duše, aby poslanie miništranta mohol vykonávať na osoh sebe aj ostatným. Miništrant je povinný zachovávať telesnú čistotu. Štaty aj obuv musia byť vždy čisté, vlasy ostrihané a učesané. Z praktických dôvodov má byť v sakristii zrkadlo a každý miništrant má mať svoj hrebeň. Dôležitá je čistota rúk a nechotov. Upravený a čistý na duši i na tele má miništrant plniť svoje miništrantské poslanie.
Zbožnosť miništranta:
Zbožnosť miništranta pramení z jeho viery v Boha a z jeho lásky k nemu a treba ju chápať ako určitý stupeň dokonalosti a svätosti. Miništrant má byť zbožný, aby mohol byť Pánov svätý. Pod zbožným človekom si mladí ľudia nemajú predstavovať nejakého zadumaného a zachmúreného starca. Zbožnosť a svätosť je radosť. Radosť v Pánovi. Pred poslednou liturgickou reformou kňaz sa s miništrantami modlil takto:
Kňaz: Pristúpim k Božiemu oltáru.
Miništrant: K Bohu, ktorý ma potešuje od mladosti.
Áno, prichádzame k Bohu, ktorý nás neustále potešuje. O to viac musí miništrant chápať toto potešenie, túto radosť zo služby pri oltári Pána. Táto radosť má byť radosťou, akú prežívajú anjeli v nebi. Má to byť radosť jeho mladosti, jeho celého života. Minštrant denne prichádza k Bohu, ktorý ho potešuje, dodáva mu silu byť zbožným a svätým. Túto radostnú zvesť a zbožnosť pociťuje stále v kostole aj v škole, doma aj na ulici, medzi priateľmi aj pri hrách, pri učení aj pri práci. A pociťuje je aj vtedy, keď sa mu za to posmievajú. Toto všetko znesie pre svoju vieru v Pána ježiša a pre lásku k nemu, lebo je povolaný k jeho službe a k svätosti. Miništranta ako služobníka Pána má vždy zarmútiť, ak sa pácha hriech a zlo. Má ho to však povzbudiť k zvýšenému úsiliu pri konaní dobra, najmä modlitbou, apoštolátom slova a predovšetkým apoštolátom príkladu. Zbožnosť miništranta sa má prejavovať aj navonok, najmä pri oltári, (tým sa podrobnejšie zaoberáme v ďalších kapitolách). Miništrant má pravidelne pristupovať k sviatostiam, najmä k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu. Má sa denne modliť ráno aj večer. Večernú modlitbu je vhodné spojiť so zamyslením, ktoré nazývame aj večerné spytovanie svedomia. V spytovaní svedomia má miništrant svoje myšlienky, slová a skutky dávať do súladu so svojou vierou a porovnávať svoje konanie, skutky, slová, myšlienky s tým, ako by sa zachoval v takýchto konkrétnych situáciách Pán Ježiš. Pred začatím každého liturgického obradu a po jeho skončení sa má poďakovať Pánu Ježišovi za milosti, ktoré dostal pri najsvätejšej obete. Modlitby môže vybrať a navrhnúť duchovaný. Zbožnsoť miništranta nemožno merať podľa množstva a dĺžky modlitieb, ale podľa jeh živej a radostnej praktickej viery. Len miništrant plný zbožnosti, svätosti a radosti je správnym služobníkom oltára a pomocníkom kňazov.
Vzorný miništrant:
Chlapec, ktorý sa dobrovoľne rozhodne prisluhovať pri liturgických obradoch, by mal byť vzorom predovšetkým prevnou vierou v Pána Ježiša. Svätý Pavol apoštol povedal: ,,A keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol."(1 Kor 13,2)Preto je potrebná láska, ktorá vyplýva z viery v Ježiša Krista. Kto miluje Pána Boha, nepácha zlo, je plný viery, neprotireční Bohu a koná len dobro. Kto miluje Boha plní si svoje kresťanské povinnosti, pristupue k sviatostiam, modlí sa a statočne pracuje. Kto miluje Boha, plní si svoje kresťanské povinnosti, pristupuje k sviatostiam, modlí sa a statočne pracuje. Kto miluje Boha, miluje aj blížneho, nenadáva, nerúha sa, neklebetí, neklame, neosočuje, nepodvádza, nekradne. Chlapec, ktorý miluje Pána Boha, má čistý vzťah k dievčatám. Nepohŕda nimi, nevysmieva sa im, neubližuje im, ale chráni a bráni ich česť a svätú čistotu. Taký chlapec je radosťou rodiny i celého kresťanského spoločenstva. Miništrant má byť teda vzorom v kostole, najmä pri slávení svätej omše, ale aj pri iných liturgických obradoch. Má byť vzorom v správaní sa v škole i doma. Má byť úctivý k starším a pomáhať chorým. Lebo nežije sám, ale žije s ním Kristus, ktorý je Cesta, Pravda a Život, ktorý je vzorom všetkým i našim mladým kresťanom.
Usilovnosť miništranta:
Usilovnosť miništranta spočíva v oddanej službe pri Pánovom olátári. Miništrant si má svoje povinnosti plniť presne. Na liturgické obrady má prichádzať včaššie, aby mal čas na pokojnú a dôslednú prípravu. Miništrant sa má usilovne učiť. Má poznať všetky liturgické knihy, rúcha, nádoby a všetko, čo je spojené s miništrantskou službou. Má veľa čítať a študovať náboženskú literatúru a šíriť ju medzi mladými. Nesmie však zanedbávať ani ďalšie predmety, aby získal čo najviac vedomostí. Má sa vedieť kultúrne vyjadrovať a správať. V posledných rokoch je akutálne aj ovládanie práce na počítačoch a štúdium cudzích jazykov. O svoje zdravie sa má starať športovaním v rámci svojich schopností a možností. Mať vzdelaných a múdrych miništrantov je želaním celého kresťanského spoločenstva.
Miništrant pri svätej omši
Úloha miništranta pri úvodných obradoch:
V sprievode na slávnostú svätú omšu s kadidlom miništranti nesúci kadidlo a loďku idú pred kňazom. Týchto miništrantov nazývame turifer a navikulár. Turifer nesie voľne zavesené kadidlo v pravej ruke; musí dávať pozor, aby sa veľmi nekývalo. Navikulár nesie ľoďku s tymiánom (navikulu); drží ju oboma rukami asi vo výške bránice. Sprievod sa pred oltárom zoradí tak, aby v strede bol kňaz. Ak je prítomný diakon, ten stojí vedľa kňaza. Všetci si naraz pokľaknú pred svätostánkom. Potom sa otočia k oltáru, uklonia sa a kňaz i diakon si ho uctia bozkom. Potom miništranti odídu na svoje miesta. Pri slávnostnej svätej omši s kadidlom turifer podíde k celebrujúcemu kňazovi, otvorí kadidelnicu, zdvihne ju do takej výšky, aby kňaz bez problémov mohol nasypať z navikuly tymián do kadidelnice. Turifer a navikulár sa postavia na bok a počkajú, kým im po incenzovaní oltára kňaz kadidelnicu nevráti. Kňaz po nasypaní tymiánu do kadidelnice incenzuje oltár zo všetkých strán v sprievode najbližších miništrantov, a ak je prítomný diakon, aj v jeho sprievode. Počas incenzovania oltára veriaci i miništranti stoja a spievaja sa úvodná sloha omšovej piesne. Miništranti mojú zložené ruky. Keď sú už všetci na svojich miestach, celebrant aj veriaci sa prežehnajú. Po pozdrave Pán s vami nasleduje úkon kajúcnosti, vzývanie Pána, v nedele i vo sviatky oslavná pieseň a kolekta. Pri týchto obradoch miništranti stoja so zloženými rukami.
Úloha miništranta pri bohoslužbe slova:
Po kolekte a odpovedi veriacich slovom Amen sa všetci - aj miništranti - posadia. Lektor pomalými krokmi podíde k ambone, kde prednesie prvé čítanie. Pretože tieto predpísané state zo Svätého písma často číta miništrant, treba niečo povedať o spôsobe čítania. Božie slovo sa má čítať zreteľne a zrozumiteľne, treba dodržiavať všetky pravidlá o vetnom i slovnom prízvuku, dĺžke slabík a správne mäkčiť. Treba správne čítať oznamovacie, opytovacie a rozkazovacie vety. V našich kostoloch je všade ozvučenie, to znamená, že Božie slovo sa číta do mikrofónu. Spôsob čítania do mikrofónu sa treba naučiť vopred. Po prvom čítaní nasleduje medzispev, ktorý spieva spevák - organista alebo zbor z vhodného alebo vyhradeného miesta prezbor. Medzispev sa môže aj recitovať. V nedele a vo sviatky sa číta aj druhé čítanie a až potom nasleduje tretie čítanie z evanjelia. Vždy sa však pred čítaním z evanjelia spieva alebo recituje verš Aleluja, pri ktorom všetci - veriaci i miništranti - stoja. Evanjelium číta na svätej omši biskup, kňaz alebo diakon. Akolyti so zažatými sviecami sprevádzajú kňaza alebo diakona k abone a postavia sa vedľa neho tak, aby mu neprekážali a ani ho nezatieňovali. Turifer a navikulár už počas spevu Aleluja môžu prísť s kadidelnicou a s navikulou k ambone tak, aby stáli po pravej strane kňaza (diakona). Kňaz (diakon) po slovách Čítanie zo sväthého evanjelia podľa . . . nasype tymián do kadidelnice a incenzuje Evanjeliár. Potom turifer i navikulár pomalými krokmi a pokľaknutím pred svätostánkom odídu do sakristie. Pripomíname, že turifer a a navikulár pri každom podaní navikuly alebo kadidelnice i po každom prijatí týchto predmetov sa kňazovi (diakonovi) uklonia. Počas čítanie evanjelia všetci miništranti stoja so zopätými rukami. Po čítaní evanjelia a po odpovedi veriacich miništranti si naraz sadnú. Ak je prítomných viac kňazov, miništranti si sadajú naraz s nimi. Akolyti po skončení čítania z evanjelia dôstojnými krokmi odídu a horiace sviece položia na prípravný stolík. Postavia sa alebo si sadnú na vopred určené miesto. Po prečítaní state z evanjela nasleduje homília, ktorú prednáša biskup, kňaz alebo diakon. Počas homílie miništranti sedia a pozorne počúvajú. Pri vyznaní viery miništranti sedia, keď sedí kňaz, a stoja keď kňaz stojí. Počas modlitieb veriacich všetci i - miništranti - stoja so zopätými rukami. Modlitby veriacich začína a zakončuje kňaz. jednotlivé prosby prednáša buď diakon, alebo miništrant, prípadne niekto z veriacich. Prosby veriacich sa prednášajú z ambony, alebo z miesta pre sedadlá.
Úloha miništranta pri bohoslužbe Eucharistie
1. PRÍPRAVA OBETNÝCH DAROV
Po modlitbách veriacich kňaz i prisluhujúci sa posadia. Určení miništranti prinesú z prípravného stolíka obetné dary a pripravia oltár na slávenie Eucharistie. Na oltár prinesú kalich, v ampulkách víno a vodu, tácku na umývanie rúk a šatôčku na utieranie rúk prípadne misku s hostiami a cibórium, ako aj misál. Pri slávnostnej svätej omši tieto dary prinášajú veriaci v sprievode. Bisku ich prijme posediačky a odovzdá ich diakonom alebo prisluhujúcim. Po prinesení obetných darov kňaz (biskup) pristúpi k oltáru a nasledujú modlitby kňaz (biskup) pristúpi k oltáru a nasledujú modlitby kňaza nad chlebom (nad hostiami) a modlitbou nad vínom kňaz musí do kalich naliať víno a trošku vody. Miništrant, ktorý stojí na pravej strane celebrujúceho kňaza, mu podáva ampulky s vínom a s vodou tak, aby ich mohol bez problémov uchopiť, t.j. ampulky podáva uškom ku kňazovi. Najprv podáva ampulku s vínom potom ampulku s vodou. Ak sa vo svätej omši používa kadidlo, turifer a navikulár prinesú kadidelnicu s navikulou a ostavia sa vedľa seba napravo od celebranta. Turifer podvihne otvorenú kadidelnicu tak, aby kňaz (biskup) mohol ľahko nasypať tymián do kadidelnice z loďky, ktorú mu podá otvorenú. Po nasypaní tymiánu turifer kadidelnicu zatvorí a pdodá ju celebrujúcemu kňazovi (biskupovi). Turifer i navikulár odídu na vopred určené miesto ,a ak asistuje pri svätej omši diakon, čakajú na vrátenie kadidelnice. Ak kňaz slúži svätú omšu bez diakona, sprevádzajú kňaza pri incenzovaní oltára a kríža. Postup pri incenzovaní: celebrujúci kňaz (biskup) incenzuje ako prvé obetné dary, potom oltár tak, že začína od svojej pravej ruky a s prerušením incenzuje kríž a pokračuje v incenzovaní oltára. Potom incenzuje diakon alebo miništrant celebrujúceho kňaza (biskupa) a napokon zhromaždený ľud. Pri incenzovaní celebrujúceho kňaza (biskupa) treba dodržať tieto pravidlá:
- Miništrant má stáť asi meter od kňaza (biskupa).
- Na začiatku incenzovania urobí úklon smerom ku kňazovi (biskupovi).
- Držadlo kadidelnice drží v ľavej ruke a pravou rukou chytí retiazky spájajúce držadlo s nádobkou, pričom asi 15 cm nad nádobkou retiazky spojí.
- Ľavú ruku s držadlom má máť vo výške brady a pravou robí kmity s nádobkou.
- Vzdialenosť medzi pravou a ľavou rukou má byť taká, aby retiazky kadidelnice voľne viseli.
- Počet incenzoania nie je určený. Zväčša sa incenzuje od kňaza po dvoch kmitoch na tri strany: naľavo od kňaza, napravo od kňaza a priamo na neho.
- Po incenzovaní kňaza miništrant urobí úkoln hlavou smerom ku kňazovi.
- Po incenzovaní celebranta naseduje incenzovanie kncelebrujúcich kňazov tak, že miništrant podíde ku každému kňazovi osobitne.
- Napokon sa incenzuje zhromaždený ľud.
Po incenzovaní kňaza (kňazov) a vericich turifer s navikulárom odnesú kadidelnicu do sakrestie. Počas incenzovania prítomných veriacich miništrantov stojaci po pravej strane kňaza prinesú ampulku s vodou, misku a šatôčku (lavabo). Jeden miništrant pridržiava misku pod rukami kňaza a súčasne zhora mu naleje trochu vody. Druhý minštrant podá kňazovi rozprestreté lavabo. Vodu z misky miištrant vyleje na vopred určené misto, poskladá lavabo a položí ho na ampulky. Misku, ampulky a lavabo odnesie na prípravný stolík, prípadne na miesto, ktoré určí miestny duchovný. Po tomto úkone sa miništranti postavia na svoje miesta. Kňaz vyzve veriacich k modlitbe slovami: Modlite sa , bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu Otcu Všemohúcemu. Po odpovedi ľudu nasleduje modlitba nad obetnými darmi, ktorou sa zakončí prvá časť bohoslužby Eucharistie. Počas tejto časi svätej omše miništranti, ktorí posluhujú priamo pri oltári, stoja a vykonávajú opísané služby. Miništranti, ktorí priamo tieto úkony a slžby nevykonávajú, môžu sedieť na svojich sedadlách. Ak ide o svätú omšu s kadidlom, pri incenzovaní všetci miništranti stoja a môžu si sadnúť až po incenzovaní veriacich, pretože počas incenzovania všetci stoja.
2. EUCHARISTICKÁ MODLITBA
Eucharistická modlitba sa začína vzdávaním vďaky čiže prefáciou, naseduje chválospev (Svätý, svätý, svätý . . .) a potom vlastná eucharistická modlitba. V Rímskom misáli sa uvádzjú štyri eucharistické modlitby. Ak miestny duchovný neručí ináč, miništranti počas eucharistickej modlitby stoja spolu s veriacimi. Počas konsekrácie čiže premenenia všetci kľačia. Pri druhej , tretej a štvrtej eucharistickej modlitbe si všetci miništranti naraz kľaknú, keď kňaz žehná malým krížom chlieb (hostie) a víno. Vericich na to upozorní jeden z miništrantov zvončekom alebo gongom. Uvažuje sa prijať úzus, aby si miništratni naraz kľakli, keď kňaz vystrie ruky nad obetnými darmi. Keď kňaz zloží ruky, jeden z miništrantov zvončekom alebo gongom upozorní vericich, aby si všetci kľaknutím uctili tajomstvo premenenia. Miništranti majú vstať, keď kňaz vstáva pri pokľaknutí pred vínom premeneným na krv Ježiša Krista. U nás je však zvykom , že miništranti i veriaci ľud vstávajú až po odpovedi zhromaždených na výzvu kňaza: Hľa, tajomstvo viery. Ak je svätá omša s kadidlom, turifer i navikulár prídu včaššie pred oltár. Kľaknú si spolu s diakonom a miništrantami v strede oltára tvárou k oltáru. Navikulár nasype tymian do kadidelnice a turfer tromi kmitmi incenzuje pri podzvihovaní telo i krv Pána Ježiša. Pri tomto incenzovaní miništrant kľačí. Na začiatku i na konci incenzovania sa ukloní hlavou. Ak je prítomný diakon, incenzuje diakon. Turifer i navikulár vstavnú spolu s miništrantmi, pokľaknú pred Najsvätejšou Sviatosťou oltárnou a odídu do sakrestie. Pri pozdvihovaní jeden miništrant dáva opäť znamenie prítomným zvončekom alebo gongom.
3. OBRAD SV. PRIJÍMANIA
Obrad svätého prijímania tvorí modlitba Pána, znak pokoja, lámanie chleba, modlitba pred svätým prijímaním, vysluhovanie svätého prijímania a modlitba po svätom prijímaní. Po skončení modlitby pred svätým prijímaním kňaz i miništranti si kľaknú a kľačiadovtedy, kým celebrujúci kňaz neprijme krv Pána Ježiša. Postavia sa keď kňaz položí kalich na oltár. Miništranti si po svätom prijímní sadnú na svoje sedadlá, kým ostatí veriaci prijímajú. Vopred určení miništratni držia paténu pri svätom prijímaní veriacich. Pri tomto úkone musia dbať, aby:
- neobmedzovaní kňaza v pohybe,
- nenarážali paténou prijímajúcich do hrdla,
- voľnú ruku mali položenú na hrudi (nehýbu ňou, nemajú ju založenú v bok a pod.),
- paténu vždy držali rovno, aby z nej nemohli spadnúť úlomky z premenenej hostie.
Po prijímaní veriacich zvyšné premenené hostie kňaz (diakon) uloží v cibóriu do svätostnáku. Potom kňaz (diakon) purifikuje - vyčití kalich, patény a iné nádoby použité pri svätom prijímaní. Pri purifikácii sa používa voda, ktorú miništrant naleje do kalicha kňazovi (diakonovi) z ampuliek. Čisté liturgické nádoby miništrant odnesie na prípravný stolík. Po tomto úkone naseduje chvíľka ticha. Nakoniec kňaz prednesie modlitbu po svätom prijímaní.
Úloha miništranta pri záverečných obradoch:
Záverečné obrady svätej omše sú požehnanie a prepustenie. Po prepustení veriacich kňaz podíde do stredu oltára, miništranti sa zoradia tak, ako boli pred oltárom na začiatku svätej omše. Kňaz pobozká oltár, splu s miništrantmi sa ukloní a všetci pokľaknú pred svätostánkom a v sprievode odchádzajú v rovnakom poradí ako prišli.
Spracované podľa knihy Miništranti - František Mikluš