SPOLOČENSTVÁ VO FARNOSTI
V našej farnosti pôsobia členovia Spolku svätého Vojtecha, rodina Nepoškvrnenej, bratstvo
Božského srdca Ježišovho a spoločenstvo ružencového bratstva. Mnohí jej členovia majú
častokrát mnohé otázky. Našiel som niektoré podnety, ktoré pevne verím, že všetkých
členom RB napomôžu. V blízkej dobe sa budem venovať aj ostatným spoločenstvám, kde
sa dozviete jej históriu a poslanie.
Mnohí ľudia sa radi a často modlia posvätný ruženec. Mali by sa stať členmi ružencového bratstva?
Nie je to nutné, hoci vstup do ružencového bratstva im rozhodne možno odporúčať. Posvätný ruženec je v Cirkvi mimoriadne obľúbená a osvedčená modlitba, ktorá pomáha každému, kto sa ju úprimne modlí. Členstvom v ružencovom bratstve sa však stáva životným programom a tým ešte účinnejším prostriedkom na sebazdokonaľovanie konkrétneho človeka, jeho duchovného života, ale aj životov jemu blízkych bratov a sestier v Kristovi. Ružencové bratstvo je totiž združenie duchovne zjednotených veriacich, ktorí si osobitným spôsobom uctievajú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, Cirkev a svet potrebné dobrá a navzájom sa snažia o neustály pokrok v láske k Bohu i ľuďom. Duchovné priateľstvá, komunity blízkych ľudí, sú na spoločnej ceste obyčajne silnejšie ako osamelí bežci. Napokon človek je tvor spoločenský a potrebuje pre svoj život aj druhých.
Čo o aktívnom členstve v ružencovom bratstve hovoria Stanovy ružencových bratstiev?
„Každý člen ružencového bratstva sa má usilovať rásť v láske a vo svätosti. Členovia ružencového bratstva podporujú ružencový apoštolát medzi deťmi, mládežou, vo svojich rodinách, na pracoviskách. K apoštolátu členov ružencového bratstva patria aj skutky duchovného a telesného milosrdenstva (napr. návšteva chorých, podporovanie sociálne slabších rodín a pod.). Členovia ružencového bratstva majú byť nápomocní farárovi farnosti napríklad modlitbou posvätného ruženca, upratovaním a výzdobou kostola, organizovaním pútí, distribúciou časopisov, spoločnými kultúrnymi podujatiami, prednáškami a pod.“
Ružencové bratstvo:
je združenie duchovne zjednotených veriacich formovaných dominikánskou spiritualitou,
ktorí si osobitným spôsobom uctievajú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca
vyprosujú pre seba, cirkev a svet potrebné dobrá. Cieľom každého člena RB je zároveň
snaha o neustály pokrok v láske k Bohu a ľuďom, o neustále premieňanie modlitby na
konkrétne skutky. Členmi RB sa veriaci stávajú na základe slobodného rozhodnutia, keďže
tým sa zaväzujú prijať na seba všetky práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v RB.
Ružencové bratstvo pozostáva z členov:
• Živého ruženca
• Svätého ruženca
• Večného ruženca
Členom RB môže byť pokrstený katolík, ktorý má minimálne 9 rokov (výnimka je možná), ktorý sa slobodne rozhodne, že na seba vezme práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v RB a pri vstupe do RB si vyberie jednu z foriem modlitby posvätného ruženca a stane sa tak členom Živého, Svätého alebo Večného ruženca. Nevylučuje sa, aby si vybral dve alebo všetky tri formy modlitby posvätného ruženca. Ak členovi počas jeho členstva v RB už nevyhovuje forma modlitby, pre ktorú sa rozhodol, môže si zvoliť inú formu modlitby posvätného ruženca zo zostávajúcich dvoch foriem a rozhodnúť sa pre tú, ktorú vládze splniť, alebo požiada o uvoľnenie z RB. Záväzky, ktoré člen na seba prevzal vstupom do Živého, Svätého alebo Večného ruženca sú jeho osobnými záväzkami, to znamená, že ich musí plniť sám, nemôže tieto záväzky za neho plniť iná osoba.
Záväzky a práva člena Svätého ruženca
Ø - Je povinný pomodliť sa celý posvätný ruženec (tajomstvá radostné, svetla, bolestné,
slávnostné) za jeden týždeň na úmysel za obrátenie hriešnikov a za živých a zosnulých
členov Ružencového bratstva, za Rehoľu dominikánov, za svoju farnosť a za svojich
duchovných pastierov (biskupov a kňazov);
Ø - modlitbu posvätného ruženca si môže člen ľubovoľne rozdeliť podľa času, ktorý mu
vyhovuje, napr. v jeden deň dva desiatky, v iný tri alebo v jeden deň celý ruženec –
potrebné je zachovať postupnosť v modlitbe celého posvätného ruženca (najprv sa
pomodliť radostné tajomstvá, potom svetla, bolestné, nakoniec slávnostné);
Ø - člen Svätého ruženca nie je viazaný spoločnými stretnutiami členov Živého ruženca,
ale je to vítané.
Aká je organizačná štruktúra ružencového bratstva a čo treba k jeho chodu?
Pre vznik a chod ružencového bratstva je potrebná minimálne jedna úplná ruža, teda 20-členná skupina, ktorá si vymieňa ružencové tajomstvá, stretáva sa a modlí desiatok ruženca denne. Pre vznik ďalšej ruže sú potrební minimálne 3 členovia. Pokiaľ nemá 20 členov, nazývame ju neúplná ruža. Počet úplných ruží nie je obmedzený, avšak neúplná ruža môže byť len jedna. Tí, ktorí tvoria ruže, sú členmi Živého ruženca. Ružencové bratstvo ešte tvoria členovia Svätého a Večného ruženca, ktorých neviaže spoločné mesačné stretávanie.
Kto vedie ružencové bratstvo?
Každé ružencové bratstvo má horliteľa bratstva, ktorého si spomedzi seba písomnou formou tajným hlasovaním vyvolia členovia Živého ruženca. Ak je v ružencovom bratstve ruží viac ako dve, horliteľa bratstva volia horlitelia ruží. Z uvedeného vyplýva, že svojich zvolených horliteľov majú aj jednotlivé ruže.
Čo je úlohou horliteľa bratstva?
Horliteľ bratstva má byť človek s láskavým srdcom, ktorý okrem iného dbá o to, aby boli zaevidovaní všetci členovia bratstva a zadelení do jednotlivých ruží. Inými slovami horliteľ s láskou riadi činnosť bratstva, ktorá je presne vymedzená Stanovami ružencových bratstiev na Slovensku.
Ako slúži horliteľ ruže?
Zvolený horliteľ ruže by mal byť tiež príkladný človek, ktorý sa s láskou stará o to, aby sa členovia jeho ruže pravidelne zúčastňovali stretnutí členov Živého ruženca a mali vymenené ružencové tajomstvá.
Otázky a odpovede týkajú sa ružencového spoločenstva:
Otázka č. 1: Modlím sa denne svoj desiatok... Nestačí to?
Pomerne častým javom, s ktorým sa stretávam na mnohých miestach Slovenska, je skutočnosť, akoby sa členovi Živého ruženca vstupom do ružencového bratstva (RB) skončila aktivita v miestnej cirkvi - farnosti. Ak sme sa naozaj slobodne rozhodli pre členstvo v RB a chceme kráčať aj v dnešnej dobe cestou ruženčiara (v duchu prvých bratstiev), je nedostačujúce, aby sme mali len zapísané svoje meno v zozname členov, prípadne dostali po sv. omši v prvú nedeľu v mesiaci do rúk nové tajomstvo – „kartičku“. Je potrebné chcieť vystúpiť z uzavretosti svojho ja. Ale ako? Mnohí starovekí autori (aj nekresťanskí) si všimli, že najoslovujúcejším znakom prvých kresťanov bol ich spôsob života. Kto ho pozoroval, aj keď nebol kresťanom, bol prekvapený. To, čo skutočne oslovovalo, bol život ľudí, nie moralizovanie, či slová. Pápež Benedikt XVI. sa v knihe Ježiš Nazaretský zamýšľa nad modlitbou „Otčenáš“ a osobitne nad slovom náš, keď píše: „Iba Ježiš mohol plným právom povedať ,Otče môj‘, pretože iba on je skutočne Božím jednorodeným Synom, jednej podstaty s Otcom. Naproti tomu my všetci musíme hovoriť: ,Otče náš‘. Iba v spoločnom ,my‘ učeníkov môžeme Bohu povedať ,Otec‘, lebo ,Božími deťmi‘ sa skutočne stávame iba vďaka spoločenstvu s Ježišom Kristom. Slovo ,náš‘ preto kladie veľké nároky: Vyžaduje od nás, aby sme vystúpili z uzavretosti svojho ,ja‘. Vyžaduje od nás, aby sme vstúpili do spoločenstva ostatných Božích detí. Vyžaduje od nás, aby sme sa zbavili toho, čo je naše, a toho, čo nás oddeľuje od druhých. Vyžaduje od nás, aby sme prijali druhého, druhých – aby sme otvorili svoj sluch i svoje srdce. Týmto slovom ,náš‘ vyslovujeme svoje ,áno‘ živej Cirkvi, v ktorej chcel Pán zhromaždiť svoju novú rodinu. Tak sa Otčenáš stáva zároveň celkom osobnou i naskrze cirkevnou modlitbou. Pri modlitbe Otčenáša sa modlíme celým svojím srdcom, no zároveň sa modlíme v spoločenstve s celou Božou rodinou, so živými i zosnulými, s ľuďmi všetkých stavov, všetkých kultúr, všetkých rás. Bez ohľadu na hranice robí z nás jednu rodinu.“ Koľkokrát denne opakujeme modlitbu Otčenáš? Členstvom v RB to chceme aj praktizovať, dávať na vedomie, že sám si nevystačím, že k Bohu sa ide – iba spoločne. Ružencové bratstvo sa zvykne prirovnávať k uhlíkom, ktoré sú v pahrebe. Jedna ruža je ako dvadsať uhlíkov, z ktorých jeden horí, dva alebo tri ledva tlejú a ostatné sú studené. No ak sa dajú dokopy, vzplanú ohňom. To je pravý charakter Živého ruženca. Jedni druhých zapaľujeme. Kto by povedal, že sa mu chce vždy modliť, že sa nikdy nemusí premáhať v horlivosti svojej viery, tak klame. Teda prispieť k oživeniu RB znamená uvedomovať si, čo vyslovujeme v modlitbe, ktorú nás naučil Pán Ježiš, a snažiť sa podľa toho aj žiť. Ak chceme byť pravovernými, autentickými kresťanmi, je potrebné nemať svoju vieru len na papieri vo farskej matrike, len v zozname horliteľa ruže, či bratstva, ale je potrebné prispieť k tomu, aby spôsob života, naše vzájomné vzťahy, náš život bol ružencom. Nie je samozrejmosťou vystupovať z uzavretosti svojho „ja“. Preto obnovujeme RB, aby sme si osvojovali Ježišovo myslenie, jeho spôsob života – to je ruženec. Skúsme sa hlbšie zamýšľať a uvažovať vo svojom srdci o našej úlohe v tomto svete. Zápisom do RB sa moja úloha nekončí, ale práve sa začína... A len na nás záleží, či budú môcť aj o nás povedať: „Pozrite, ako sa vzájomne milujú.“
Otázka č. 2: Rozvadené ružencové bratstvo?
Harmonické spolužitie, pokojné medziľudské vzťahy sú jednými z najdôležitejších podporovateľov pozitívneho rozvoja človeka. Je známe, že aj nepríjemné životné postavenie, rôzne ťažké situácie sa v komunite dobrých ľudí dajú znášať prijateľne, s dôverou a pokojom. Harmonické spolužitie, pokojné medziľudské vzťahy sú potrebné aj k dôstojnému a presvedčivému fungovaniu ružencového bratstva.
No napriek tomu v situáciách, keď sa ružencové bratstvo rozhodne nastúpiť na cestu svojho oživenia, keď sa rozhodne budovať svoju činnosť v súlade so Stanovami ružencových bratstiev – tie prinášajú do ružencového bratstva rozmer osobnej zodpovednosti, aktivity s prvkami demokracie, ktorá je pre Rehoľu dominikánov vlastná -často vznikajú medzi členmi ružencových bratstiev nezhody, až nepochopiteľné sváry a napätia. Prečo je tomu tak? Naozaj musí medzi niektorými dlhoročnými členmi ružencových bratstiev a tými, ktorí by radi obnovili svoje členstvo, dochádzať k hádkam, ohováraniam a narúšaniu jednoty?
Otázky ako odpovede:
Akokoľvek to môže znieť čudne, odpoveďou na uvedené otázky sú zase len otázky: Chcú byť tí, ktorí odmietajú reorganizáciu bratstva v súlade so Stanovami ružencových bratstiev, naozaj právoplatnými členmi ružencového bratstva? Neustrnuli v nejakom stereotype, ktorý je pre nich svätejší ako napredovanie, hľadanie, pýtanie sa, ako je možné zlepšovať svoju činnosť v ružencovom bratstve?
Prečo je pre nich také ťažké prijať zmenu horliteľa ružencového bratstva alebo horliteľa ruže, keď väčšina ľudí z nejakých dôvodov pri voľbách horliteľa hlasuje za iného člena ružencového bratstva? Byť horliteľom bratstva alebo ruže nie je honor, akási odmena, či dokonca vstupenka do neba, ale služba. Služba, ktorej plodom má byť radosť zo zmysluplnej činnosti ružencového bratstva a túto radosť je potrebné v rámci služby horliteľa prenášať rovnakou mierou na všetkých členov ružencového bratstva, stmeľovať ich, povzbudzovať ich... Ale nie každý má dar viesť ružencové bratstvo, správne mu slúžiť, preto si ľudia majú možnosť zvoliť toho, ktorý to skutočne v rámci svojej lásky k Bohu a k ľuďom dokáže.
Hriech doby:
Jeden z najväčších hriechov dnešnej doby je delenie ľudí na skupinky. Vytvárame frakcie, vnútorne a niekedy i navonok bojujúce skupinky, ohovárame, závidíme si a už vôbec sa nesnažíme vžívať do rolí a vnútorných svetov tých druhých. Ružencové bratstvá majú ísť proti takýmto typom správania sa, veď práve aj z týchto dôvodov, z odmietania separovania, z túžby potláčať individualizmus ľudí, ružencové bratstvá vznikajú. Hovorí to už samotné slovo bratstvo. Sme tu jeden pre druhého a ružencové bratstvo by to malo vedieť viac ako ktorékoľvek iné spoločenstvo. Je preto smutné, keď zisťujeme, že viaceré ružencové bratstva idú úplne opačným smerom – cestou hádok a zloby, čím, paradoxne, popierajú svoju podstatu. Ak má niekto pocit, že zmeny v bratstve nie sú potrebné, že „Stanovy ružencových bratstiev si len vymysleli dominikáni“, potom by mal celkom slobodne, pokojne zanechať svoje členstvo v ružencovom bratstve a svoju modlitbu ruženca viesť tak, ako to uzná za dobré. Takým ľuďom by však malo byť jasné - aj keby spolu vytvorili modlitebnú skupinku, nie sú ružencovým bratstvom, hoci by sa tak nazývali. Sú skupinkou, ktorá sa nejakým svojím spôsobom modlí ruženec, ako mnohí iní ľudia alebo spoločenstvá v Cirkvi. Po takomto rozhodnutí hádky či zvady musia stratiť svoje opodstatnenie, lebo takto má každý to, čo chce mať, žije to, čo chce žiť, venuje sa tomu, čomu sa chce venovať. Úbytok členov ružencového bratstva po reorganizácii nie je zlým znamením. Je prirodzeným vyvrcholením snáh o očistenie a oživenie, nové naštartovanie ružencového bratstva v pravom význame slova. Ide o nás, o naše priateľstvá, o našu radosť z toho, čomu sa venujeme, o radosť z poznania, prečo som ruženčiarom. V prípade, že niektoré skupinky zámerne vyvolávajú konflikty aj po odchode z ružencového bratstva, napríklad tým, že neumožnia stretnúť sa v nejakom čase v kostole tým druhým preto, lebo v tom čase sa chcú stretávať oni, je veľkosťou človeka, že môže ustúpiť a na stretnutie nájsť iný vhodný termín. Napríklad v prvý piatok, v prvú sobotu alebo v prvú nedeľu v mesiaci. A nebojme sa toho, že v prípade rozdelenia nás bude v ružencovom bratstve menej. Podstata ružencového bratstva nespočíva v počtoch, ale v kvalite našich sŕdc, našej lásky, obetavosti a úprimného záujmu o druhých. Je tu doba, ktorá si vyžaduje nachádzať cesty k druhým ľuďom. A je len úžasné, že Ježiš Kristus nám to vo svojom posolstve lásky „miluj svojho blížneho, ako seba samého“ – „milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“, zanechal už pred vyše 2000 rokmi.
Tolerantné ružencové bratstvo, ľudsky vnímavé, plné dôvery v Ježiša Krista si z tohto pohľadu nestavia svoj dom na piesku, ale na pevnej skale.
Otázka č. 3: Môžu sa členovia bratstva stretávať aj oddelene - po jednotlivých ružiach?
Môžu, ale nemalo by to byť na úkor spoločného stretávania sa celého bratsva. Členovia Živého ruženca sa majú stretávať spolu minimálne raz mesačne. Pravidelné stretnutia členov Živého ruženca totiž tvoria jeden z nosných pilierov zmyslu existencie ružencových bratstiev, čo dokumentuje aj ich bohatá história. Spoločná modlitba a tiež vzájomné poznávanie sa, stretávanie, vzájomná láska sú tým, čo pomáha bratstvám stávať sa živými nástrojmi Ducha Svätého, zdrojmi svetla, ktoré sa kladú hore, aby sa ich žiara čo najviac šírila. Bez spoločných stretnutí bratstvo stráca formu aktívneho spoločenstva, v ktorom sa jeho členovia usilujú nachádzať si cestu k sebe navzájom a k Bohu.
Otázka č. 4: Čo s tými, ktorí sa takýchto stretnutí nemôžu z rôznych dôvodov zúčastňovať?
Povinnosť účasti na spoločných mesačných stretnutiach členov vyplýva z podstaty členstva v živom ruženci. Takých, ktorí sa spoločných stretnutí nemôžu zúčastňovať nie z vlastnej viny (dlhodobo chorí, pripútaní na lôžko...), neviaže účasť na spoločných stretnutiach členov Živého ruženca. Je však dobré, ak im je venovaná pozornosť zo strany ostatných členov ruže – prinajmenšom vo forme návštevy a výmeny ružencového tajomstva.V prípade, že niekto nemá vôľu, osobný záujem zúčastňovať sa týchto stretnutí viac ako tri mesiace za sebou a zároveň chce ostať členom ružencového bratstva, odporúča sa, aby si zmenil formu členstva v ružencovom bratstve a stal sa členom Svätého alebo Večného ruženca.
Ďalšie podrobnosti a otázky súvisiace s pôsobením a činnosťou ružencových bratstiev detailne riešia Stanovy ružencových bratstiev na Slovensku.
( fr. Šimon Tyrol OP, provinčný promótor pre ruženec)
Spracované podľa stránky: www.dmc.sk