Výročie narodenia PhDr. ThDr. Jána Čarnogurského, rodáka z Malej Frankovej

11.01.2012 23:19

Predstavení a bohoslovci Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule dňa 10. januára 2012 pri sv. omši, ktorej ráno o 7. hodine som  predsedal ja osobne, si pripomenuli výročie narodenia PhDr. ThDr. Jána Čarnogurského, ktorý sa narodil v Malej Frankovej 10. januára 1904, bol špirituálom kňazského seminára na Spiši a profesorom pastorálnej a morálnej teológie na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule. Zomrel mladý vo veku 34 rokov na úpal pri púti na Mariánsku horu v Levoči 1. júla 1938. A večer o 18. hodine predsedal v bazilike sv. Kríža v Kežmarku sv. omši Mons. Jozef Jarab, rektor Kňazského seminára. V Kežmarku Ján Čarnogurský pôsobil v rokoch 1929-36 ako kaplán po návrate z rímskych štúdií. V rodisku Jána Čarnogurského v Malej Frankovej horeli na jeho hrobe sviece, ktoré tam zapálili jeho rodáci a v sobotu sa tam budú sláviť sv. omšu kňazi z blízkeho okolia. Povesť svätosti kňaza Jána Čarnogurského existovala už v čase jeho smrti a existuje – napriek toľkým rokom od jeho náhlej smrti – dodnes. Uvediem niekoľko príkladov významných osobností.

 

Povesť svätosti Jána Čarnogurského
Svätosť by sa dala definovať ako „prítomnosť Boha v duši človeka“, resp. život človeka „žijúceho v Božej prítomnosti“ (život v stave „Božej milosti“). Toto iste platí v plnej miere o tých, ktorí nás už predišli do večnosti a žijú v nebi. Pokiaľ však žijeme na zemi, nemôžeme sami od seba vedieť či tí, ktorí nás predišli do večnosti sú alebo nie sú v nebi. Vieme to iba tak, že sa ohľadom niektorých osôb vyjadrí pápež ako najvyšší učiteľ Cirkvi a zástupca Boha na zemi definitívnym spôsobom a dá zapísať meno osoby do zoznamu kanonizovaných svätých. O kňazovi Jánovi Čarnogurskom ešte nejestvuje takéto vyjadrenie pápeža, preto v jeho prípade hovoríme o povesti svätosti, ktorá spočíva v presvedčení Božieho ľudu, že konkrétna osoba sa nachádza v nebi pri Bohu. Táto skutočnosť prítomnosti človeka „pri Bohu“, resp. v nebi je v presvedčení ľudu vyjadrená mnohorakým spôsobom.
Svedectvá o povesti svätosti Jána Čarnogurského
Sú to svedectvá tých, ktorí kňaza Jána Čarnogurského osobne zažili a zanechali nám nejakým spôsobom svoje presvedčenie o svätosti jeho života, o tom, že kňaz Ján Čarnogurský žil v blízkosti Boha, že videli a zažili jeho život, ktorý považovali za skutočne svätý život. Uvediem aspoň tri svedectvá.
 

Básnik Janko Silan
Známy básnik Janko Silan bol v čase smrti špirituála Jána Čarnogurského v roku 1938 bohoslovcom Spišského kňazského seminára. To znamená, že špirituála Jána Čarnogurského osobne zažil a poznal. Smrť špirituála sa ho silne dotkla až natoľko, že na počesť Jána Čarnogurského napísal osobitnú báseň Prostáčik boží (za vdp. Dr. Jánom Čarnogurským). V tejto básni, ktorá „vytryskla“ z úprimného srdca mladého bohoslovca akosi spontánne, Janko Silan vyjadruje svoje jasné presvedčenie a intuíciu veriaceho človeka a mnohorakými slovami vyjadruje, že Ján Čarnogurský sa po svojej smrti nachádza v Božej prítomnosti. Píše, okrem iného, že „jeho duša je biela“ (teda čistá, bezúhonná a bez hriechov) a že „z našich hôr odletela k Ježiškovi“. Na inom mieste píše, že „do neba išiel“ a keďže si ho „obľúbil sám Pán Boh, k sebe si ho povolal,“ kde spieva (Bohu) svojimi „oslávenými ústy medzi cherubínmi“. Ba dokonca jedenkrát ho priamo nazval aj „svätým“ v súvislosti s jeho smrťou.
Je to silné svedectvo, silné presvedčenie o svätosti človeka. Báseň Janka Silana o Jánovi Čarnogurskom je dôležitým dokumentačným dôkazom o jeho presvedčení, že špirituál Čarnogurský bol svätým kňazom. A je to priame svedectvo: Janko Silan referuje o tom, čo sám videl a zažil.
 

Prelát Viktor Trstenský
Viktor Trstenský je známou osobnosťou Slovenska. V čase smrti špirituála Jána Čarnogurského v rokoch 1935-39 bol Viktor Trstenský farárom farnosti Reľov. To znamená, že osobne poznal nielen kňaza Jána Čarnogurského, ale zblízka poznal aj jeho príbuzných, ako aj jeho rodnú farnosť. Obe farnosti Reľov i Veľká Franková patria do Dekanátu Spišská Stará Ves a sú lokalizované v Zamagurí blízko seba. Kňazi týchto farností sa osobne stretávajú, navštevujú a navzájom si pastoračne vypomáhajú, napr. pri spovedaní pri väčších sviatkoch alebo odpustových slávnostiach. Viktor Trstenský už v tom čase prejavil mimoriadny zmysel pre náboženské dianie a neušla mu ani osobnosť kňaza Jána Čarnogurského, ani okolnosti jeho pohrebu. Napísal o tom článok v denníku Slovák zo dňa 9. júla 1938 pod názvom Odišiel vzorný kňaz. Posledná cesta vdp. Dr. Jána Čarnogurského.
Okrem iného tam napísal, že Ján Čarnogurský „nestaval kamenné budovy, ktoré podliehajú zubom času, ale svojim svätým životom budoval ľudské srdcia. Nikoho a ničoho v živote nehľadal, jedine Pána Boha a jeho svätú vôľu“.
Viktor Trstenský vydal v spomínanom článku aj ďalšie významné svedectvo o svätosti života špirituála Jána Čarnogurského: existujúci súkromný kult modlitby k Jánovi Čarnogurskému, ktorý existoval už v čase jeho pohrebu. „Nie div – píše Viktor Trstenský v Slovákovi z 9. júla 1938 – že zbožný ľud, dozvediac sa o jeho rýchlom skone, vo veľkých sprievodoch prichádzal k jeho mŕtvemu telu nemodliac sa za neho, ale skôr k nemu vediac, že taký kňaz, akým bol nebohý, má miesto len pri Bohu“. Existujúci súkromný kult je nevyhnutným predpokladom pre prípadný kanonizačný proces.
V roku 1949 udelil pápež Pius XII. na základe žiadosti biskupa Jána Vojtaššáka Viktorovi Trstenskému čestnú cirkevnú hodnosť „kaplán Jeho Svätosti“ s právom používať pred menom titul Monsignor (Mons.) a po nežnej revolúcii na žiadosť spišského biskupa Františka Tondru titul čestného preláta. Mons. Viktor Trstenský sa vrátil k svätosti života Jána Čarnogurského v roku 1988 pri príležitosti 50. výročia od smrti špirituála Čarnogurského a to spisom pod názvom 50. rokov od prechodu do večnosti Bohu, Cirkvi i nám rodu verného kňaza Dr. Jána Čarnogurského. Tento jeho spis ostal v rukopise, pretože v roku 1988 vládli na Slovensku komunisti a Viktor Trstenský, bývajúci v tom čase v rodnej Trstenej na Orave, nemohol verejne publikovať. Ale aj v tomto spise vydáva svoje osobné svedectvo k špirituálovi Čarnogurskom a o svätosti jeho života.
Svedectvo Mons. Viktora Trstenského o svätosti života Jána Čarnogurského je veľmi dôležité nielen preto, že Čarnogurského osobne poznal, ale aj pre vysokú mieru kredibility osoby Mons. Trstenského, ktorú si nadobudol svojim pobytom v komunistickom väzení a neúnavnou a neohrozenou kritikou komunistického režimu.

Mons. Jozef Kapala
Aj Mons. Jozef Kapala spoznal Jána Čarnogurského osobne a veľmi skoro. Stretli sa už na štúdiách v Ríme, kde obaja študovali. A stretli sa aj v diecéze. Od roku 1931 bol Jozef Kapala osobným tajomníkom biskupa Vojtaššáka v Spišskej Kapitule až do roku 1939. V rokoch 1936-38 žil v Spišskej Kapitule aj Ján Čarnogurský. Jozef Kapala sprevádzal spišského biskupa aj k umierajúcemu mladému špirituálovi do levočskej nemocnice a bol aj na zádušnej sv. omši v Levoči v chráme sv. Jakuba v nedeľu 3. júla 1938, ktorú slúžil sám spišský biskup. Preto jeho svedectvo o svätosti Jána Čarnogurského je bezprostredné a osobné, nie sprostredkované.
O smrti špirituála Jána Čarnogurského písal v Slovenských hlasoch z Ríma v roku 1973, pretože po druhej svetovej vojne Mons. Jozef Kapala sa vrátil do Spojených štátov amerických, kde sa narodil. Tam ako kňaz pôsobil až do svojej smrti. V článku pod názvom Prečo môj biskup plakal? vydáva svedectvo o plači biskupa Jána Vojtaššáka pri lôžku svojho umierajúceho mladého a obľúbeného kňaza svätého života Jána Čarnogurského. Biskup Ján Vojtaššák nikdy nebol precitliveným človekom, ktorý by nezniesol aj náročné chvíle svojho života, ale zoči-voči smrti špirituála Jána Čarnogurského zaplakal. Samotný Mons. Jozef Kapala nazýva Jána Čarnogurského „jedným z františkánskych svätcov“.
Autor: Ján Duda  
Foto: postoy.sk